Navigácia stránky


Skoč na:

Hlavné menu
Obsah

Viete, že malé Slovensko
je jednou z vodných veľmocí?

Navigácia stránky

Obsah


Teplá voda je rovnako kvalitná ako studená

 

Aj keď sa teplá voda môže vyrábať len z pitnej vody, ktorá spĺňa kvalitatívne požiadavky pre vodu určenú na ľudskú spotrebu, jej ohrevom sa narúša mikrobiologická stabilita, a preto nie je teplá voda vhodná na priamu konzumáciu, len na použitie ako úžitková voda.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Dojčatá nemôžu piť minerálky

 

Pri príprave stravy a pri pitnom režime dojčeniec nie je vhodné podávať minerálne vody, najmä tie, ktoré  majú vyššiu celkovú mineralizáciu a obsahujú vyššie hodnoty sodíka. Treba zhodnotiť i dostupnú pitnú vodu, najmä z hľadiska obsahu sodíka a dusičnanov. Najvhodnejšie je používanie balených dojčenských vôd.

 

Je to pravda Je to pravda.

 


Zásaditá minerálka pomáha po nadmernom požití alkoholu (po opici)

 

Po požití veľkého množstva alkoholu organizmus zažíva absolútny rozvrat látkovej výmeny a straty minerálov. Čím viac vypijeme, tým častejšie  musíme chodiť na toaletu. S močom však odchádza z tela veľa dôležitých minerálnych látok. Alkohol zároveň podráždi žalúdok a najmä pečeň. Pečeň totiž musí alkohol rozložiť a škodlivé látky vylúčiť z tela von. Preto je nevyhnutné organizmu dodať tekutiny a minerály, hlavne horčík. Dobré je piť predovšetkým minerálne vody so zvýšeným obsahom minerálov, hlavne sodíka a hydrogénuhličitanov.

 

Je to pravda Je to pravda.

 


Minerálky môžem vypiť maximálne 0,5 l denne

 

Koľko a aký druh minerálnej vody by sme mali denne vypiť, závisí od nás samotných a skutočného obsahu minerálov vo vode.  Minerálne vody majú vhodne dopĺňať denný pitný režim, ktorého základom by mala byť voda s nižšou mineralizáciou (t. j. do 500 mg/l). Vo všeobecnosti platí, že minerálna voda by nemala prekročiť 30 – 50% z celkového denného príjmu vody, ktorý je individuálny, ale v zásade predstavuje 2,5 – 3 l na osobu, v závislosti od telesnej hmotnosti, veku, stravovania, teploty, telesnej aktivity atď. V niektorých situáciách sú minerálne vody s vyšším obsahom minerálnych látok ideálnym zdrojom na krytie nedostatku vody a minerálnych látok.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Všetky zabalené vody, ktoré nájdem v obchode, sú minerálky

 

V súčasnosti na Slovensku možno plniť do spotrebiteľského balenia prírodnú minerálnu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu. Tieto kategórie sa okrem iného líšia svojím pôvodom a obsahom minerálnych látok. Je teda dôležité vybrať si na základe informácií, ktoré sú na etiketách, vodu, ktorú skutočne hľadáme.  Rozhodujúcim pri výbere by mal byť hlavne obsah minerálnych látok.  Teda či chceme doplniť pitný režim konkrétnym druhom minerálnej vody bohatej na určitý druh minerálov, piť vodu s vyváženým obsahom minerálnych látok vhodnú na každodenné použitie alebo zabalenú pitnú vodu. Okrem toho na trhu možno nájsť aj tzv. „sódovky“, čiže pitné vody sýtené oxidom uhličitým (CO2), ktoré z povahy svojho zloženia nie sú minerálkami, ale len nápojmi bez osobitných výživových vlastností.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


To, čo si voľne načapujem v rôznych verejne prístupných prameňoch či studničkách, je to isté ako balená minerálna voda

 

Balené prírodné minerálne a pramenité vody môžu pochádzať vždy iba z uznaného zdroja, ktorý je po každej stránke prísne kontrolovaný IKŽ (Inšpektorátom kúpeľov a žriedel) a v prípade pramenitých vôd OÚ ŽP (Obvodným úradom životného prostredia).  Uznaniu zdroja predchádza niekoľkoročný proces pozorovania a vyhlásenie ochranného pásma, ktoré v okolí nepovoľuje žiadnu činnosť, ktorá by mohla poškodiť kvalitu vody v ňom. Následný proces výroby – plnenia vôd do spotrebiteľského balenia, rovnako podlieha prísnej kontrole, nielen samotného výrobcu, ktorého vždy možno identifikovať na základe údajov na etikete, ale aj ŠVPS SR (Štátnej veterinárnej a potravinovej správy) a ÚVZ SR (Úradu verejného zdravotníctva), ktoré vykonávajú úradnú kontrolu balených vôd. Čo sa týka ostatných verejne prístupných prameňov, liečivých, minerálnych alebo iných, pokiaľ nie sú riadne uznané, nie sú ani kontrolované, a tak je za ne samotné, ako aj za zdravotnú neškodnosť vody z nich zodpovedný len majiteľ pozemku, na ktorom sa nachádzajú.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Dospelý človek by mal vypiť 2,5 – 3 litre tekutín denne

 

Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť cca 20 – 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hod., čo je cca 2 až 3 l tekutín denne. Potreba tekutín je však veľmi individuálna a je závislá od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov – napr. od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Denná potreba sa môže pohybovať od jedného litra na deň  (človek so sedavým zamestnaním, ktorý konzumuje prevažne zeleninové, obilninové jedlá s nízkym obsahom soli) až po niekoľko litrov za deň (človek, ktorý konzumuje príliš slanú alebo sladkú stravu s malým obsahom tekutín a vysokým obsahom energie a fyzicky intenzívne pracuje alebo športuje). Každý si musí nájsť alebo stále nachádzať svoje optimálne množstvo tekutín!

 

Je to pravda Je to pravda, ale...

 


Minerálky je dobré striedať


Vo všeobecnosti platí, že je vhodné striedať jednotlivé typy prírodných minerálnych vôd, akými sú hydrogénuhličitanové, síranové, sodné, vápenato-horečnaté, chloridové alebo vody so zvýšeným obsahom niektorých stopových prvkov. Pri dlhodobom pití (nad 6 týždňov) minerálnej vody rovnakého typu a zvýšenej mineralizácie, je vhodné zvážiť konkrétny zdravotný stav organizmu hlavne v detskom veku a u dospelých s ochoreniami obličiek a srdca. Stredne mineralizované minerálne vody sú vhodným doplnkom pravidelného pitného režimu. Je dobré ich striedať , nie z dôvodu nadmerného zaťaženia organizmu minerálnymi látkami, ale preto, že každá minerálna voda má výnimočné zloženie, ktoré má rôzne priaznivé fyziologické účinky na ľudský organizmus.
Fakt, že na Slovensku takmer nenájdeme dve identické minerálne vody, nám poskytuje možnosť vybrať si rôzne druhy podľa typu, obsahu a pomeru minerálnych látok či osobných preferencií.

 

Je to pravda Je to pravda, ale...

 


Balená voda sa po otvorení musí hneď skonzumovať, inak sa pokazí

 

Otvorená voda by sa vo všeobecnosti mala skladovať v chlade a tme a spotrebovať do 3 – 4 dní. Tu je mierny rozdiel medzi sýtenými a nesýtenými vodami. Pretože oxid uhličitý (CO2) zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov,  sýtená voda vydrží dlhšie ako „tichá“. Preto je najlepšie v záujme zachovania vlastností vody po otvorení skladovať ju v chladničke.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Príliš vychladená minerálka stráca svoju chuť, arómu a podporné účinky pre ľudský organizmus

 

Či je minerálka vychladená alebo teplá, uchováva si svoje fyzikálno-chemické vlastnosti, čím sú dodržané aj jej podporné účinky pre ľudský organizmus.
Stabilita  oxidu  uhličitého (CO2) v minerálnej vode je podmienená jej teplotou. CO2  sa  lepšie absorbuje v chladenej minerálnej vode ako v teplej.
Čo sa týka chuti, môže sa stať, že pri vychladených  minerálnych vodách je menej výrazná, avšak mierne ochladenie  neuškodí chuti žiadnej minerálnej vody. Pričom treba brať na vedomie, že každý nápoj je z hľadiska konzumácie a teploty niečím charakteristický.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Deti by mali piť častejšie ako dospelí

 

Čím je dieťa mladšie, tým viac vody jeho telo obsahuje a aj látková premena prebieha rýchlejšie. Z toho vyplýva, že dieťa je nedostatočným prívodom tekutín viac ohrozené ako dospelý. U novorodenca  podiel vody tvorí až 80 % telesnej hmotnosti, u dospelého tvorí voda asi 65 %. Keďže voda pomáha telo očisťovať, deťom ju treba podávať pravidelne, pretože najmenší nám nevedia povedať, že ich trápi smäd. Dehydratácia u detí môže byť veľmi nebezpečná a môže viesť k poškodeniu organizmu. Kým sú deti dojčené, dostávajú veľkú časť tekutín od matky, ale postupne by sme mali deti učiť piť. Ročné dieťa potrebuje približne 1 000 - 1 500 ml tekutín, ktoré dokáže získať čiastočne zo stravy a čiastočne ich musíme zabezpečiť pitím. V podstate by každú hodinu okrem spánku malo vypiť 50 ml tekutín. Aj tu platí, ako u dospelých, radšej priebežne po troške, ako naraz a veľa.

 

Je to pravda Je to pravda.

 


Minerálku si treba vyberať podľa toho, koľko má minerálov

 

Pri nákupe prírodnej minerálnej vody je vhodné pozrieť si jej zloženie a obsah minerálnych látok, aby sme si správne vybrali, čo naše telo v závislosti od veku, zdravotného stavu alebo aktivít potrebuje. Vody s vyššou mineralizáciou (t. j. nad 1 500 mg/l) sú vhodným doplnkom výživy, avšak nemali by byť jediným zdrojom tekutín pre človeka. Sú vhodné vo vyššej miere, najmä v situáciách, keď telo stráca viac vody a minerálov potením (napr. šport, ťažká telesná práca). Na každodenné pitie bez obmedzenia, pre ľudí bez rozlíšenia veku a zdravotného stavu sú vhodnejšie pramenité vody a prírodné minerálne vody s nižšou celkovou  mineralizáciou (t. j. do 500 mg/l).

 

Je to pravda Je to pravda.

 


Mäkká voda je vhodnejšia na bežné pitie

 

V súčasnosti sú dostupné výsledky viacerých štúdií, ktoré potvrdili priaznivý vplyv pitia tvrdšej vody (voda s vyšším obsahom vápnika a horčíka) na ľudský organizmus. Dlhodobé pitie, výlučne mäkkej vody (s nízkym obsahom vápnika a horčíka), skôr môže predstavovať vážne zdravotné riziká a viesť k zvýšenému riziku vzniku viacerých závažných chorôb (kardio-vaskulárne choroby, rakovina, osteoporóza, neurologické ochorenia, preeklampsia u gravidných žien, diabetes mellitus).

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Minerálka, v ktorej plávajú pevné čiastočky alebo usadeniny, je pokazená

 

Minerálna voda je číra, bezfarebná alebo nažltlá voda, ktorej organoleptické (zmyslami vnímateľné) vlastnosti sú charakteristické pre príslušný vyhlásený zdroj minerálnej vody. Minerálna voda nesmie vykazovať počas minimálnej trvanlivosti žiadne organoleptické zmeny (t. j. žiadne čiastočky a usadeniny).
Ak  ich voda aj napriek tomu obsahuje, nemusí byť pokazená, pretože zdrojom môžu byť napr. čiastočky a usadeniny z nestabilných zložiek, akými sú železo a mangán, vo všeobecnosti však platí  tvrdenie, že minerálka, v ktorej plávajú čiastočky alebo usadeniny, nie je kvalitatívne vyhovujúca.
Výnimkou  sú  liečivé  vody,  kde usadeniny železa vo vode sú prirodzeným javom, ale na etikete by malo byť uvedené, že „sediment neškodí, je prirodzeného  pôvodu".

 

Je to pravda Môže to byť pravda, ale...

 


Balené vody sa majú skladovať v tme a chlade

 

Na etikete balenej vody výrobcovia uvádzajú, aby sa fľaša uchovávala v chlade a chránila pred priamym slnečným žiarením. Tma nie je nevyhnutnou podmienkou skladovania, ak však doma máte komoru, je určite ideálnym miestom na skladovanie vody. Chladom sa vo všeobecnosti myslí teplota do 20  ̊ C, avšak pokiaľ vodu skladujete bežne v domácnosti pri izbovej teplote a zabezpečíte druhú podmienku, aby na vodu nesvietilo priame slnko, ani mierne vyššie teploty vode neublížia. Uvádzanie týchto údajov na etiketách vyplýva zo zodpovednosti výrobcov za kvalitu ich výrobkov počas celého distribučného procesu a sú zároveň odporúčaniami pre dopravu, skladové podmienky vo veľkoskladoch a v predajnej sieti. Dlhodobé vystavenie priamemu slnečnému žiareniu a vyšším teplotám by mohlo negatívne pôsobiť na kvalitu zabalenej vody, preto nie je vhodné nechávať vodu napr. v lete v aute. Materiál, ktorý tvorí obal výrobku, je vždy materiálom vhodným na styk s potravinou. Bol vyvinutý na ochranu a zachovanie osobitných vlastností balenej vody. Bežný spotrebiteľ má mať balenú vodu vždy poruke, preto pri jej skladovaní stačí dbať na to, aby sa zabránilo dlhodobému vplyvu spomínaných faktorov.

 

Je to pravda Je to pravda, ale...

 


Sýtená balená voda, ktorá pri otvorení  „vybuchne“ – vykypí, je pokazená

 

Môže sa stať, v prípade, že je sýtená minerálna (pramenitá voda) príliš nasýtená alebo čerstvá, že po otvorení vykypí (resp. vybuchne). O kvalitatívne nevyhovujúcej vode hovoríme iba v prípade, ak spozorujeme nepríjemnú zmenu vône, prípadne sfarbenia.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Mám doma filter ( ionizér ) na vodu, moja voda je zdravá

 

Filtračné zariadenia pracujú na rôznych princípoch, a pri kúpe podobného zariadenia treba mať k dispozícii informácie o kvalite vody, ktorú ideme upravovať. Vo všeobecnosti však platí, že z hygienického hľadiska nie sú vhodné ako konečný spôsob úpravy vody, produkujú „demineralizovanú“  vodu, zbavenú prakticky všetkých minerálov, ktoré sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné, nie sú vhodné na trvalú spotrebu a v žiadnom prípade nie sú vhodné na prípravu stravy pre dojčatá.

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Každá voda z vodovodu je po prevarení automaticky neškodná a vhodná na prípravu stravy pre dojčatá

 

Varom sa z vody môže odstrániť napr. oxid uhličitý (CO2) alebo chlór, nemožno však odstrániť iné nežiaduce látky, ktoré sa vo vode môžu vyskytovať, a preto nie je vhodné pripravovať stravu pre dojčatá z akejkoľvek vody. Pre najzraniteľnejšiu časť populácie, našich najmenších, je určený osobitný druh vody „dojčenská voda“ . Dojčenská voda je pramenitá voda, pre ktorú platia prísnejšie požiadavky. Napr. obsah dusičnanov smie byť len 10 mg/l, pri vode z vodovodu je to 50 mg/l a prísnejšie sú aj mikrobiologické ukazovatele. Jej celková mineralizácia nesmie prekročiť 1 000 mg/l a v prípade, ak je dojčenská voda sýtená CO2, musí sa na etikete nachádzať upozornenie „pred použitím odstrániť oxid uhličitý varom". Pretože kvalita vody z vodovodu nie je na celom území rovnaká, môže sa po finálnej úprave zmeniť a líšiť od pôvodného zloženia, neodporúča sa pripravovať stravu pre dojčatá z vody, ktorej zloženie nepoznáme. (Informácie o kvalite pitnej vody sú dostupné na stránkach vodárenských spoločností,  prípadne môžete informácie o vode vo vašej rozvodnej sieti získať od pracovníkov na vašom obecnom či miestnom úrade).

 

Nie je to pravda Nie je to pravda.

 


Starší ľudia sú často dehydrovaní

 

Dospelý človek za deň bežne prijme pitím tekutín a potravou približne dva litre vody, ktorá sa vstrebáva v črevách. Množstvo vody, ktoré potrebujeme dodať organizmu u zdravých ľudí, je regulované pocitom smädu. Starší ľudia však vekom strácajú pocit smädu, pijú málo a častejšie sú ohrození dehydratáciou. Je potrebné, hlavne v prípade starostlivosti o starších, na opateru odkázaných ľudí špeciálne sledovať ich pitný režim, jeho kvalitu a dopĺňanie minerálnych látok.

 

Je to pravda Je to pravda. 


Sodík v minerálnych vodách škodí zdraviu


Sodík (Na) patrí k najdôležitejším minerálom, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje na reguláciu objemu telesných tekutín a prenos nervových vzruchov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) navrhla limitnú hodnotu pre sodík v pitnej vode 200 mg/L, predovšetkým zo senzorických dôvodov. Zdravotné obmedzenie sa neuviedlo s odôvodnením, že existujúce poznatky neumožňujú urobiť jednoznačný záver o vzťahu sodíka vo vode k vzniku vysokého krvného tlaku.
V súvislosti s prísunom sodíka do organizmu formou minerálnych vôd je dôležité poukázať aj na skutočnosť, že sodík v minerálnych vodách, nie je viazaný na chloridy (ako NaCl) ale na hydrogénuhličitany (ako NaHCO3 ). Mnohé práce amerických, nemeckých, ale i českých balneológov potvrdili, že pitie hydrogénuhličitanových sodných minerálnych vôd u hypertonikov môže dokonca viesť k normalizácii krvného tlaku.
Pri snahe znížiť denný príjem sodíka, je vhodné obmedziť najmä príjem soli vo forme (NaCl) v priemyselne spracovaných potravinách. Minerálne vody naproti tomu majú zanedbateľný obsah sodíka a obsahujú potrebné stopové prvky a dôležité minerály vo využiteľnej forme pre organizmus. (horčík, vápnik, draslík, kremík, zinok, selén a i.) Pri pití minerálnych sodných vôd je však potrebné rešpektovať zvýšenú citlivosť k sodíku u detí, sklon k tvorbe opuchov a  zdravotné riziká u chorých, ktorí majú predpísanú nízko sodíkovú diétu (vtedy treba započítať do denného príjmu aj sodík z minerálnych vôd.

Nie je to pravda Nie je to pravda.


PET fľaše obsahujú Bisfenol A, ktorý zvyšuje riziko rakoviny či neplodnosti


Látka známa ako bisfenol A (BPA) je organická chemická zlúčenina, ktorá sa používa pri výrobe polykarbonátových plastov (PC). Z PC sa vyrábajú napr. umelohmotné dózy alebo klasické dojčenské fľaše. V prípade, že sú podobné polykarbonátové fľaše poškodené, napr. poškriabané, môže dôjsť k migrácií určitého malého množstva BPA do potravín alebo nápojov. Bisfenol A nie je súčasťou polyetyléntereftalátov (PET), z ktorých sa vyrábajú obalové materiály na potraviny alebo nápoje. PET fľaše používané na balenie nápojov vyrábaných a predávaných na Slovensku, vrátane minerálnych, pramenitých a dojčenských vôd sú pod kontrolou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) a  zdravotná bezpečnosť týchto obalov je potvrdená Národným referenčným centrom pre predmety bežného používania a obalové materiály.


Nie je to pravda.



Pet fľaše tvoria najväčšiu časť voľne pohodených smetí


Obaly z nápojov predstavujú síce malú, avšak veľmi viditeľnú časť voľne pohodených smetí. Podľa výsledkov viacerých štúdií z celkového množstva voľne pohodených smetí tvoria obaly priemerne 6% pričom odpad z nápojových obalov tvorí iba 0,45 % z celkového objemu. Najväčší podiel na celkovom množstve smetí predstavujú ohorky z cigariet, organický odpad a odpadky inej než obalovej povahy.[2]
Oveľa dôležitejšie však je si uvedomiť príčinu vzniku znečistenia, a tou podľa dostupných štúdií je, že 65% voľne pohodených smetí ľudia zahodia „omylom“ či „nechtiac“, 38% odpadkov vzniká, pretože v okolí sa nenachádza odpadkový kôš - „nedostatok infraštruktúry“ a 35% odpadkov vzniká preto, že ľudia „napodobňujú iných vo svojom okolí“.[3] Na základe toho môžeme povedať, že najvýznamnejšími faktormi ovplyvňujúcimi mieru znečisťovania životného prostredia odpadkami sú najmä výchova a informovanosť spotrebiteľov, donucovacie (represívne) opatrenia a dostupnosť odpadkových nádob.[4]

[1] Štúdia o eko-obaloch + Štúdia Viedenskej univerzity
2 “Perception of Littering” (“Vnímanie znečisťovanie prostredia odpadkami ”), prieskum uskutočnený inštitútom Eco Emballages vo Francúzsku v júni 2006 medzi 1000 respondentmi vo veku nad 15 rokov
3 65% respondentov vyslovilo názor, že výchova a informovanosť je správnym prostriedkom boja proti znečisťovaniu prostredia odpadkami

Nie je to pravda


Vypijem 2 litre vody denne, takže som aquaholička?


Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť cca 30 – 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hodín, aby mohol jeho organizmus bez problémov fungovať. Takže ak má človek napr. 58 kg, potrebuje orientačne prijať približne 2,3 l tekutín denne, aby pokryl to, čo stratí dýchaním, potením a vylučovaním a jeho telo tak dostalo naspäť čo nevyhnutne potrebuje.
Potreba tekutín je však veľmi individuálna a je závislá od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov. Denná potreba sa môže pohybovať od jedného litra na deň (človek so sedavým zamestnaním, ktorý konzumuje prevažne zeleninové, obilninové jedlá s nízkym obsahom soli) až po niekoľko litrov za deň (človek, ktorý konzumuje príliš slanú alebo sladkú stravu s malým obsahom tekutín a vysokým obsahom energie a fyzicky intenzívne pracuje alebo športuje).
Je dôležité dbať aj na skladbu pitného režimu, ktorého základom by mala byť čistá minerálna alebo pramenitá voda s optimálnym množstvom minerálnych látok ako je vápnik, horčík, sodík a pod.

  Nie je to pravda




Navigácia stránky