Obsah
Ak máte otázku týkajúcu sa vôd, napíšte nám,
radi vám odpovieme.
Zaujímavé otázky a odpovede
Vodné filtre
Máme doma filtračné zariadenie na konečnú úpravu vody pred pitím, obsahuje aj mineralizátor. Podľa certifikátov je táto voda ideálne mineralizovaná podľa EÚ noriem. Prečo uvádzate, že filtrovaná voda nie je vhodná na pitie?
Z hygienického hľadiska je možné niektoré úpravy vody a filtračné zariadenia akceptovať, pokiaľ sú filtre zo zdravotne vyhovujúceho materiálu. Nie je však možné akceptovať úpravy vody na úrovni metód, akými sú reverzná osmóza a nanofiltrácia, ktoré produkujú tzv. demineralizovanú vodu, zbavenú takmer všetkých rozpustených minerálnych látok. Podľa skúsenosti ani dodatočné obohacovanie vody vápnikom (prípadne horčíkom), ktoré niektorí výrobcovia zaraďujú za tieto metódy, nie je dostatočné.
Zakúpenie akéhokoľvek filtra si treba zvážiť - či je vôbec potrebné vodu upravovať (vodu z verejného vodovodu netreba upravovať; okrem kontroly prevádzkovateľmi je pod stálou kontrolou úradov verejného zdravotníctva) a následne sa rozhodnúť pre zariadenie, ktoré môže riešiť konkrétne miestne problémy s kvalitou pitnej vody, príp. upraviť vodu v súvislosti so zvýšenou tvorbou vodného kameňa, ktorá môže spôsobovať problém pre spotrebiče v domácnosti. Na takýto druh úprav je plne postačujúce filtračné zariadenie na odstraňovanie tvrdosti vody napr. BRITA a pod.
Kúpil som filtrovaciu nádobu zn. BRITA a používam takto pripravenú vodu cca 2 týždne (s pridávaním himalájskej soli). Je takto upravovaná voda z vodovodu je vhodná na dlhodobé pitie a prípravu jedla? Som onkologický pacient (hrubé črevo, pečeň) v rekonvalescencii.
Výrobcovia filtra BRITA deklarujú zníženie tvrdosti vody, redukciu ťažkých kovov, odstránenie chlóru, pesticídov a organických nečistôt. Úprava pitnej vody z vodovodu na pitie a prípravu jedla filtrom Brita nie je potrebná, pretože jeho prevádzkovateľ musí poskytovať z hľadiska zdravia bezpečnú vodu. Filter BRITA je dobrým pomocníkom z hľadiska zníženia tvorby vodného kameňa v domácich spotrebičoch. Pri pravidelnej výmene náplní a údržbe by takáto voda nemala predstavovať prakticky ani žiadne riziko pre zdravie.
Zhrnieme – BRITA má význam najmä z hľadiska ochrany domácich spotrebičov. Čo sa týka prítomnosti látok, zvyšujúcich tvrdosť vody, sú vo vode žiaduce a pre zdravie prospešné – tak ako hovorí aj vedeckými štúdiami overená múdrosť „tvrdá voda, mäkké cievy“.
Pitná voda a jej kvalita
Kde by som si mohla dať urobiť rozbor našej pitnej vody?
S požiadavkou na zistenie kvality pitnej vody sa možno obrátiť na akékoľvek akreditované laboratórium pre vyšetrenie pitnej vody. V rámci platených služieb vykonávajú odbery a vyšetrenie pitnej vody napr. Úrady verejného zdravotníctva, ďalej Výskumný ústav vodného hospodárstva, vodárenské spoločnosti a súkromné laboratóriá.
Je voda z vodovodného kohútika v slovenských domácnostiach upravená fluórom?
Fluór sa u nás na úpravu vody nepoužíva. Ak sa fluór v pitnej vode vyskytuje, pochádza vždy z prirodzeného geologického podložia. Na obsah takéhoto fluóru sa vzťahuje jeho limitná hodnota v predpise pre pitnú vodu. Prijímanie tohto prvku v odporúčaných množstvách je zo zdravotného hľadiska významné pre zdravý vývoj kostí a zubov.
Zaujímalo by ma, či sa dá nejakým jednoduchým testom overiť, či je voda pitná alebo nie alebo akým spôsobom by som to zistil v prírode?
Aj na pohľad čistá voda môže obsahovať nežiaduce látky. Následky mikrobiologického znečistenia sa môžu prejaviť rýchlo (1 až 2 dni). Zdravotné následky spôsobené prítomnosťou nežiaducich chemických látok sa môžu prejaviť až po niekoľkých rokoch.
Preto sa neodporúča piť vodu neznámeho pôvodu. Bez laboratórneho vyšetrenia však nie je možné spoľahlivo zistiť kvalitu pitnej vody.
Niektoré látky vo vode (napr. železo a mangán) môžu zhoršiť jej senzorické vlastnosti (farbu, chuť a zápach). Ich prítomnosť aj v nadlimitnom množstve však nepredstavuje riziko pre ľudský organizmus.
Teplú vodu z vodovodu používame ako úžitkovú, môžem však teplú vodu, keď ju prevarím, použiť napr. na prípravu čaju, polievky a podobne?
Teplá voda pre hromadné zásobovanie sa síce musí vyrábať z pitnej vody, na pitie a varenie sa však má používať voda, ktorá spĺňa podľa nariadenia vlády č. 354/2006 Z. z. aj odporúčanú hodnotu pre teplotu (8 – 12°C).
Ak sa voda zohrieva, stáva sa úžitkovou a môže sa zvýšiť riziko jej kontaminácie. Preto je lepšie na prípravu čaju či kávy, alebo na varenie, používať odtečenú a studenú vodu a tú variť a tepelne upravovať.
Môže sa voda z prameňov v lese alebo studničiek používať na konzumáciu, keď to nie je zakázané? V Bystrom nad Topľou je prameň, o ktorom som počula, že sa z neho nemá piť pretože voda je kontaminovaná spodnými vodami, ale miestni ľudia ju pijú odjakživa.
Kvalita vody môže byť bezpečne preukázaná len vykonaným rozborom. Kvalita vody v spomínanom prameni mohla byť v minulosti vyšetrená napr. obcou, príp. príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Odporúčame preto obrátiť sa na tieto inštitúcie. V každom prípade treba dodržiavať zásadu, nepiť vodu z neznámeho zdroja.
Voda a zdravie
Počul som, že PET fľaše obsahujú bisfenol A, ktorý môže u mužov spôsobiť poruchy erekcie a zníženie kvality spermií, až neplodnosť. A u žien vraj spôsobuje rakovinu prsníkov. Prečo sa takáto nebezpečná látka pridáva do fliaš na minerálky?
Bisfenol A v žiadnom prípade nie je súčasťou PET fliaš, v ktorých sú balené nápoje a vody! Informácie šíriace sa na internete sú nepravdivé a nepodložené faktami. Látka známa ako bisfenol A (BPA) je organická chemická zlúčenina, ktorá sa používa pri výrobe polykarbonátových plastov (PC). Z PC sa vyrábajú napr. umelohmotné dózy alebo klasické dojčenské fľaše, aj keď stále v menšej miere. V prípade, že sú podobné polykarbonátové fľaše poškodené, napr. poškriabané, môže dôjsť k migrácií určitého malého množstva BPA do potravín alebo nápojov. Mnohí výrobcovia však práve s ohľadom na zdravotnú bezpečnosť upúšťajú od používania BPA, na niektorých výrobkoch môžete dokonca nájsť označenie BPA free – bez bisfenolu A. Takéto označenie je dobrovoľné. Bisfenol A nie je súčasťou polyetyléntereftalátov (PET), z ktorých sa vyrábajú obalové materiály na potraviny alebo nápoje. Kvalitou obalových materiálov na potraviny, ich vplyvom na zdravie človeka a podrobným hodnotením sa v rámci EÚ zaoberá Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý stanovuje aj príslušné limity na prijateľné denné dávky BPA. Touto problematikou sa na Slovensku zaoberá Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ), konkrétne Národné referenčné centrum pre predmety bežného používania a obalové materiály, ktoré okrem iného vykonáva hodnotenie zdravotnej bezchybnosti materiálov určených na styk s potravinami a s pitnou vodou. PET fľaše používané na balenie nápojov vyrábaných a predávaných na Slovensku, vrátane minerálnych, pramenitých a dojčenských vôd sú rovnako pod kontrolou ÚVZ a zdravotná bezpečnosť týchto obalov je potvrdená vyššie uvedeným Národným referenčným centrom.
Na stránke píšete, že využiteľnosť anorganických minerálov, ktoré s nachádzajú v minerálkach, je 30 %, no ja som čítal štúdie renomovaných odborníkov, ktoré hovoria, že využiteľnosť je pod 5 %. Kde je pravda ?
Vedecký výskum v tejto oblasti výrazne pokročil. Napriek tomu, že v minulosti sa objavovali štúdie, ktoré tvrdili, že ľudské telo nemá schopnosť využiť minerálne látky v pitnej vode a že sa nimi zanášajú cievy (ako „trubky“), nie je to pravda. Súčasné vedecké práce dokazujú, že vápnik a horčík z vody, sa veľmi dobre vstrebávajú v zažívacom trakte, dokonca lepšie ako z mliečnych produktov. Naopak, mäkké vody znamenajú vážne zdravotné riziká.
Mám doma filter ( ionizér ) na vodu. Aká mineralizácia je vhodná pre dojčatá. Vyššie píšete, že na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá je vhodná voda do 500 mg/l rozpustných látok, ale nie je daný spodný limit. Kde sa začína demineralizovaná voda, ktorá už nie je vhodná na pitie?
Čo sa týka mineralizácie pri dojčenských vodách, tá sa pohybuje v rozpätí 150 – 500 mg/l. Vyššie mineralizované vody sa pre dojčatá neodporúčajú.
Na pravidelnú každodennú konzumáciu bez obmedzenia sa odporúča nízkomineralizovaná minerálna alebo pramenitá voda s obsahom 150 – 500 mg/l rozpustených látok. Veľmi nízko mineralizovaná voda je voda s obsahom do 50 mg/l rozpustených látok.
O demineralizovanej vode hovoríme v prípade, keď sa z pitnej vody pomocou filtra alebo iného zariadenia odstránia minerálne látky, ktoré sa v nej prirodzene vyskytujú a dostanú ju na úroveň buď veľmi nízko mineralizovanej, alebo až destilovanej vody. Už len pri klasickej pitnej vode, na základe odporúčaní WHO, by mal byť napr. obsah vápnika a horčíka aspoň 30:10 mg/l. Voda, ktorá neobsahuje minerálne látky a stopové prvky, nie je vhodná na dlhodobú konzumáciu, ani na dlhodobú prípravu stravy a môže predstavovať vážne zdravotné riziká.
Balená dojčenská voda predstavuje určitý vyšší stupeň kvality, pretože limity jednotlivých ukazovateľov sú oveľa prísnejšie, ako je to v prípade pitnej vody. Nie je to iba otázka mineralizácie, ale napr. povolený obsah dusičnanov v dojčenskej vode je maximálne 10 mg/l, v pitnej vode však môže obsah dusičnanov dosiahnuť aj 50 mg/l, v prípade povolenej výnimky aj viac. Najmä z tohto dôvodu nie je rozumné sa spoliehať na to, že filtračné zariadenie upraví vašu pitnú vodu tak, aby vyhovovala povoleným limitom pre dojčatá.
Otázky a odpovede boli vypracované v spolupráci s Ing. Katarínou HALZLOVOU, MPH a RNDr. Zuzanou VALOVIČOVOU z ÚVZ SR, odbor Hygieny životného prostredia.
Na začiatok stránky.
Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku