Navigácia stránky
Autor: DAN HIMIČ
Nielen o minerálnych prameňoch sme sa porozprávali s balneologičkou MUDr. JANKOU ZÁLEŠÁKOVOU.
* Čo je to minerálna voda?
Z prírodovedeckého hľadiska má v jednom litri rozpustený jeden gram solí alebo jeden gram oxidu uhličitého. Potravinový kódex pozná minerálnu vodu aj s nižšou mineralizáciou, ale sú to vody, ktoré sa plnia do fliaš.
* Na základe čoho posudzujete vlastnosti vody a ich vplyv na človeka?
Potrebujem predovšetkým fyzikálnochemickú, mikrobiologickú a rádiologickú analýzu z akreditovaného laboratória. Zhodnotením jednotlivých parametrov potom môžem povedať, akým spôsobom sa bude správať v ľudskom organizme, keď ju budeme piť. U liečivých vôd hodnotím, ako ovplyvňujú organizmus aj pri vonkajšom používaní. Napríklad kúpanie vo vode s obsahom CO2 ovplyvňuje chladové a tepelné receptory kože, znižuje krvný tlak, zvyšuje vylučovanie moču, ekonomizuje prácu srdca a dochádza k výraznému prekrveniu kože a slizníc, ktoré sú v kontakte s vodou.
* Koľko je na Slovensku minerálnych prameňov?
Pravidelne sledovaných s určenými ochrannými pásmami máme okolo stodvadsať. Registrovaných, pravidelne nesledovaných, medzi ktoré patria aj divoké pramene, je skoro dvetisíc. Nemôžeme ich však všetky využívať, pretože mnohé z nich majú nízku výdatnosť alebo nie je o ich využívanie záujem, prípadne sú rôznym spôsobom znečistené.
* Môže sa stať, že človek narazí na nový minerálny prameň napríklad pri kopaní základov domu?
Samozrejme, a má povinnosť to ohlásiť.
* Venujete sa problematike využívania minerálnych a liečivých vôd. Ako sa vyhlasujú?
Vrty a pramene sa musia dlhodobo sledovať, či vo vode nie sú cudzorodé látky, nejaké znečistenie a či sa obsah solí a plynov vo vode nemení... Zároveň sa robí hydrogeologický prieskum a hodnotia sa aj povrchové vody. Vypočítava sa, koľko vody je v podzemí, či sa žriedlo dopĺňa a aké množstvo možno využívať. Ak ide o nový zdroj, sledujeme ho tri až päť rokov a v pravidelných intervaloch sa robia analýzy. V prípade, že je zloženie vody stabilné, môže sa podľa chemickej a fyzikálnej charakteristiky vyhlásiť za zdroj minerálnej alebo liečivej vody. V ochrannom pásme takéhoto zdroja sa môžu robiť iba také činnosti, ktoré ho neohrozia. Napríklad sú obmedzenia v ošetrovaní poľnohospodárskych plodín, v zime sa nesmú soliť okolité komunikácie a podobne.
* Často sa vraví, aby sme nepili veľa minerálky, vraj to škodí...
Neraz som šokovaná z toho, čo sa o vode napísalo za posledné roky, a ako málo ľudia vedia o tom, čo a koľko majú piť. Dajú sa nalákať na drahé filtre, ktoré im potom doma vyrábajú takmer destilovanú vodu. V Európe sú už zaznamenané prípady, keď došlo k metabolickému rozvratu organizmu. V Nemecku orgány zdravotnej služby prijali rázne opatrenia, podobne v Českej republike Štátny zdravotný ústav. Človek jednoducho potrebuje na správne fungovanie organizmu niektoré minerály, napríklad horčík a vápnik. Tým, že sú potraviny priemyselne upravované a spracúvané, máme v tele obyčajne nedostatok viacerých minerálnych látok. Čiastočná náhrada minerálov je pitná voda. Normy hovoria o minimálnom množstve horčíka a vápnika a tvrdenia typu, že naše cievy sú ako rúrky a pitie tvrdej vody ich zanesie, je nezmysel. Pitná voda na Slovensku je v osemdesiatich šiestich percentách dostupná z verejnej siete a má garantovanú kvalitu podľa príslušného legislatívneho predpisu. Jednotlivé vodárenské spoločnosti majú povinnosť zverejniť na internete základné údaje o vode: dusičnany, dusitany, arzén, amónne soli atď. Balené vody majú obsah zverejnený na vinete.
* Ako je to s obsahom sodíka?
Dosť sa tým straší. Lenže je iné, keď je viazaný v kuchynskej soli - NaCl - alebo ako hydrogénuhličitan sodný - NaHCO3, ako je to vo väčšine balených minerálnych vôd. Vedecké štúdie nepotvrdili, že pitie minerálnych vôd s obsahom tejto soli ovplyvňuje krvný tlak, samozrejme, ak človek nevypije extrémne množstvo takejto minerálky denne. V slovenských minerálkach je obsah sodíka v hydrogénuhličitanovej soli od 50 do 380 miligramov na liter a napríklad desať dekagramov šunky má 1 300 miligramov kuchynskej soli ( NaCl). V tomto prípade nikto nebubnuje na poplach. Keď je teda v litri minerálnej vody napríklad 380 miligramov a v šunke 1 300, tak o čom tu hovoríme? Jediná voda s vysokým obsahom NaCl, ktorú na trhu máme, je Cigeľka. Lenže tú nikto nepije od smädu, v malom množstve sa používa pri tráviacich problémoch a na inhalácie ako liečivá voda.
* Takže pitie minerálok v rozumnom množstve je v poriadku...
Balené vody sú obyčajne nízko a stredne mineralizované a človek môže denne vypiť aj dva litre bez akéhokoľvek ohrozenia. Je však dobré jednotlivé minerálky striedať medzi sebou a prípadne s pitnou vodou. Množstvo, samozrejme, závisí aj od ročného obdobia a náročnosti fyzickej aktivity. Pijeme viac v horúcom počasí, pri ťažkej práci a športe. Smäd je dobrý regulátor a v zime, keď je chladno, nemáme chuť nalievať sa minerálkou, radšej si uvaríme čaj.
* Všeobecne sú obľúbené divoké pramene. Hrozí pri pití takýchto minerálok nejaké riziko?
Áno. Ľudia často nevedia, čo v nich je a či sú vôbec mikrobiologicky vhodné. Môžu byť znečistené a obsahovať nielen baktérie, ale aj zvyšky pesticídov a iné organické, napríklad ropné látky a tiež ťažké kovy. Preto je dobré, ak je prístrešok a prameň aspoň ako-tak chránený a ak dá vlastník raz za čas urobiť mikrobiologickú analýzu, ktorá nie je až taká drahá a, samozrejme, aj kompletnú analýzu. Je to potrebné na bezpečnosť ľudí. Pri nesledovaných zdrojoch bez ochranného pásma je však vždy riziko, najmä ak sa takáto voda pije pravidelne.
MUDr. JANKA ZÁLEŠÁKOVÁ sa profesionálne venuje problematike využívania prírodných liečivých zdrojov, medzi ktoré patria liečivé a minerálne vody. Je prezidentkou Asociácie slovenských kúpeľov, viceprezidentkou a generálnou manažérkou komisie kvality Európskeho zväzu kúpeľov a v rokoch 2004 -2008 bola prezidentkou Európskeho zväzu kúpeľov. Je autorkou stoviek publikácií a prednášok o prírodných liečivých zdrojoch.
Obsah
Piť, či nepiť
Zdroj: Život, 03.09.2010Autor: DAN HIMIČ
Nielen o minerálnych prameňoch sme sa porozprávali s balneologičkou MUDr. JANKOU ZÁLEŠÁKOVOU.
* Čo je to minerálna voda?
Z prírodovedeckého hľadiska má v jednom litri rozpustený jeden gram solí alebo jeden gram oxidu uhličitého. Potravinový kódex pozná minerálnu vodu aj s nižšou mineralizáciou, ale sú to vody, ktoré sa plnia do fliaš.
* Na základe čoho posudzujete vlastnosti vody a ich vplyv na človeka?
Potrebujem predovšetkým fyzikálnochemickú, mikrobiologickú a rádiologickú analýzu z akreditovaného laboratória. Zhodnotením jednotlivých parametrov potom môžem povedať, akým spôsobom sa bude správať v ľudskom organizme, keď ju budeme piť. U liečivých vôd hodnotím, ako ovplyvňujú organizmus aj pri vonkajšom používaní. Napríklad kúpanie vo vode s obsahom CO2 ovplyvňuje chladové a tepelné receptory kože, znižuje krvný tlak, zvyšuje vylučovanie moču, ekonomizuje prácu srdca a dochádza k výraznému prekrveniu kože a slizníc, ktoré sú v kontakte s vodou.
* Koľko je na Slovensku minerálnych prameňov?
Pravidelne sledovaných s určenými ochrannými pásmami máme okolo stodvadsať. Registrovaných, pravidelne nesledovaných, medzi ktoré patria aj divoké pramene, je skoro dvetisíc. Nemôžeme ich však všetky využívať, pretože mnohé z nich majú nízku výdatnosť alebo nie je o ich využívanie záujem, prípadne sú rôznym spôsobom znečistené.
* Môže sa stať, že človek narazí na nový minerálny prameň napríklad pri kopaní základov domu?
Samozrejme, a má povinnosť to ohlásiť.
* Venujete sa problematike využívania minerálnych a liečivých vôd. Ako sa vyhlasujú?
Vrty a pramene sa musia dlhodobo sledovať, či vo vode nie sú cudzorodé látky, nejaké znečistenie a či sa obsah solí a plynov vo vode nemení... Zároveň sa robí hydrogeologický prieskum a hodnotia sa aj povrchové vody. Vypočítava sa, koľko vody je v podzemí, či sa žriedlo dopĺňa a aké množstvo možno využívať. Ak ide o nový zdroj, sledujeme ho tri až päť rokov a v pravidelných intervaloch sa robia analýzy. V prípade, že je zloženie vody stabilné, môže sa podľa chemickej a fyzikálnej charakteristiky vyhlásiť za zdroj minerálnej alebo liečivej vody. V ochrannom pásme takéhoto zdroja sa môžu robiť iba také činnosti, ktoré ho neohrozia. Napríklad sú obmedzenia v ošetrovaní poľnohospodárskych plodín, v zime sa nesmú soliť okolité komunikácie a podobne.
* Často sa vraví, aby sme nepili veľa minerálky, vraj to škodí...
Neraz som šokovaná z toho, čo sa o vode napísalo za posledné roky, a ako málo ľudia vedia o tom, čo a koľko majú piť. Dajú sa nalákať na drahé filtre, ktoré im potom doma vyrábajú takmer destilovanú vodu. V Európe sú už zaznamenané prípady, keď došlo k metabolickému rozvratu organizmu. V Nemecku orgány zdravotnej služby prijali rázne opatrenia, podobne v Českej republike Štátny zdravotný ústav. Človek jednoducho potrebuje na správne fungovanie organizmu niektoré minerály, napríklad horčík a vápnik. Tým, že sú potraviny priemyselne upravované a spracúvané, máme v tele obyčajne nedostatok viacerých minerálnych látok. Čiastočná náhrada minerálov je pitná voda. Normy hovoria o minimálnom množstve horčíka a vápnika a tvrdenia typu, že naše cievy sú ako rúrky a pitie tvrdej vody ich zanesie, je nezmysel. Pitná voda na Slovensku je v osemdesiatich šiestich percentách dostupná z verejnej siete a má garantovanú kvalitu podľa príslušného legislatívneho predpisu. Jednotlivé vodárenské spoločnosti majú povinnosť zverejniť na internete základné údaje o vode: dusičnany, dusitany, arzén, amónne soli atď. Balené vody majú obsah zverejnený na vinete.
* Ako je to s obsahom sodíka?
Dosť sa tým straší. Lenže je iné, keď je viazaný v kuchynskej soli - NaCl - alebo ako hydrogénuhličitan sodný - NaHCO3, ako je to vo väčšine balených minerálnych vôd. Vedecké štúdie nepotvrdili, že pitie minerálnych vôd s obsahom tejto soli ovplyvňuje krvný tlak, samozrejme, ak človek nevypije extrémne množstvo takejto minerálky denne. V slovenských minerálkach je obsah sodíka v hydrogénuhličitanovej soli od 50 do 380 miligramov na liter a napríklad desať dekagramov šunky má 1 300 miligramov kuchynskej soli ( NaCl). V tomto prípade nikto nebubnuje na poplach. Keď je teda v litri minerálnej vody napríklad 380 miligramov a v šunke 1 300, tak o čom tu hovoríme? Jediná voda s vysokým obsahom NaCl, ktorú na trhu máme, je Cigeľka. Lenže tú nikto nepije od smädu, v malom množstve sa používa pri tráviacich problémoch a na inhalácie ako liečivá voda.
* Takže pitie minerálok v rozumnom množstve je v poriadku...
Balené vody sú obyčajne nízko a stredne mineralizované a človek môže denne vypiť aj dva litre bez akéhokoľvek ohrozenia. Je však dobré jednotlivé minerálky striedať medzi sebou a prípadne s pitnou vodou. Množstvo, samozrejme, závisí aj od ročného obdobia a náročnosti fyzickej aktivity. Pijeme viac v horúcom počasí, pri ťažkej práci a športe. Smäd je dobrý regulátor a v zime, keď je chladno, nemáme chuť nalievať sa minerálkou, radšej si uvaríme čaj.
* Všeobecne sú obľúbené divoké pramene. Hrozí pri pití takýchto minerálok nejaké riziko?
Áno. Ľudia často nevedia, čo v nich je a či sú vôbec mikrobiologicky vhodné. Môžu byť znečistené a obsahovať nielen baktérie, ale aj zvyšky pesticídov a iné organické, napríklad ropné látky a tiež ťažké kovy. Preto je dobré, ak je prístrešok a prameň aspoň ako-tak chránený a ak dá vlastník raz za čas urobiť mikrobiologickú analýzu, ktorá nie je až taká drahá a, samozrejme, aj kompletnú analýzu. Je to potrebné na bezpečnosť ľudí. Pri nesledovaných zdrojoch bez ochranného pásma je však vždy riziko, najmä ak sa takáto voda pije pravidelne.
MUDr. JANKA ZÁLEŠÁKOVÁ sa profesionálne venuje problematike využívania prírodných liečivých zdrojov, medzi ktoré patria liečivé a minerálne vody. Je prezidentkou Asociácie slovenských kúpeľov, viceprezidentkou a generálnou manažérkou komisie kvality Európskeho zväzu kúpeľov a v rokoch 2004 -2008 bola prezidentkou Európskeho zväzu kúpeľov. Je autorkou stoviek publikácií a prednášok o prírodných liečivých zdrojoch.
Na začiatok stránky.
Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku