Navigácia stránky
Zdroj: Bedeker zdravia, príloha VODA, 07.07.2011
Autor: MUDr. Gabriel Šimko, MPH – hlavný hygienik Slovenskej republiky
Jej zdravotná bezpečnosť a požiadavky na kvalitu sú u nás definované zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z. v súlade s požiadavkami smerníc Európskeho parlamentu a Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.
Kvalita pitnej vody sa posudzuje z hľadiska fyzikálneho, chemického, mikrobiologického a biologického. Najdôležitejšie je hľadisko zdravotnej bezpečnosti. Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity alebo látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.
Z hľadiska kvality pitnej vody je dôležité, že 82,2 % zdrojov predstavujú podzemné vody, ktoré sú v menšej miere vystavené negatívnym vplyvom znečistenia a sú menej náročné na úpravu ako povrchové vody. Slovensko má najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov s využiteľným množstvom vody 24,8 m3/s.
Väčšina miest a obcí na Slovensku je zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vodárenského zdroja, ktorý zásobuje najmenej 50 osôb – hovoríme o hromadnom zásobovaní. Podľa údajov z regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v roku 2010 bol podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov 87 až 89 %. Kontrolu kvality surovej vody v zdroji a vody v rozvodnej sieti zabezpečujú vlastníci alebo prevádzkovatelia verejných vodovodov. RÚVZ vykonávajú monitorovanie kvality pitnej vody u spotrebiteľa, ktoré je súčasťou špecializovaných úloh orgánov verejného zdravotníctva a štátny zdravotný dozor nad kvalitou pitnej vody. Monitoring kvality pitnej vody sa vykonáva v pravidelných časových intervaloch na miestach bežne dostupných verejnosti, pričom polovica odberových miest sa musí v priebehu roku obmieňať. Monitoring musí zahŕňať všetky časti verejného vodovodu. Vyšetrovanie vzoriek na základe štátneho zdravotného dozoru sa vykonáva cielene podľa aktuálnej hygienicko-epidemiologickej situácie. RÚVZ po zistení nevyhovujúcej kvality nariaďujú nápravné opatrenia (až po zákaz používania vody) na odstránenie zistených nedostatkov. Monitoring zahŕňa verejné vodovody a verejné studne, určené pre hromadné zásobovanie.
Pitná voda môže byť v prípade mikrobiologickej kontaminácie faktorom prenosu infekčných ochorení. Vodou sa môžu šíriť predovšetkým pôvodcovia črevných nákaz, najmä brušného týfusu, bakteriálnej dyzentérie, cholery, vírusovej hepatitídy A, enteroviróz, parazitárnych a iných ochorení. K najčastejšie šíreným ochoreniam v našich podmienkach, najmä u osôb žijúcich v prostredí s nižším hygienickým štandardom, patria bacilárna dyzentéria, infekčná žltačka, niektoré choroby prenosné zo zvierat a iné hnačkové ochorenia. Riziko vzniku ochorení sa zvyšuje najmä v čase povodní, záplav a v prípade porúch kanalizácie. Čo sa týka ochorení prenášaných vodou, za posledných 10 rokov bolo zaznamenaných 18 epidémií, kde faktorom prenosu bola voda. Celkovo ochorelo 626 osôb. V siedmich prípadoch epidémií bola faktorom prenosu voda z hromadného zásobovania, v desiatich epidémiách z nekontrolovaných zdrojov (horské studničky, potok, nezabezpečené individuálne zdroje). Jedna epidémia bola spôsobená zásobovaním zamestnancov pitnou vodou dovezenou v bareloch. Za posledné 4 roky sme zaznamenali iba 5 prípadov detskej dusičnanovej methemoglobiménie s 1 úmrtím. Zdrojom pitnej vody bola vlastná studňa.
Keďže vzhľadom na ich nestabilnú kvality zvyčajne nebývajú jediným zdrojom pitnej vody, nie sú zahrnuté do pravidelného monitoringu a ich kvalita sa obyčajne overuje orientačne raz ročne. Aj napriek povinnosti vyplývajúcej z pokynov, vydaných RÚVZ v minulosti a snahe samosprávy označiť nevyhovujúce artézske studne ako zdroje s nevyhovujúcou kvalitou pitnej vody, sú tieto zdroje často ďalej využívané a označenia občanmi neustále poškodzované a strhávané.
Obsah
Pitná voda
Zdroj: Bedeker zdravia, príloha VODA, 07.07.2011
Autor: MUDr. Gabriel Šimko, MPH – hlavný hygienik Slovenskej republiky
Jej zdravotná bezpečnosť a požiadavky na kvalitu sú u nás definované zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z. v súlade s požiadavkami smerníc Európskeho parlamentu a Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.
Kvalita pitnej vody sa posudzuje z hľadiska fyzikálneho, chemického, mikrobiologického a biologického. Najdôležitejšie je hľadisko zdravotnej bezpečnosti. Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity alebo látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.
Z hľadiska kvality pitnej vody je dôležité, že 82,2 % zdrojov predstavujú podzemné vody, ktoré sú v menšej miere vystavené negatívnym vplyvom znečistenia a sú menej náročné na úpravu ako povrchové vody. Slovensko má najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov s využiteľným množstvom vody 24,8 m3/s.
Väčšina miest a obcí na Slovensku je zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vodárenského zdroja, ktorý zásobuje najmenej 50 osôb – hovoríme o hromadnom zásobovaní. Podľa údajov z regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v roku 2010 bol podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov 87 až 89 %. Kontrolu kvality surovej vody v zdroji a vody v rozvodnej sieti zabezpečujú vlastníci alebo prevádzkovatelia verejných vodovodov. RÚVZ vykonávajú monitorovanie kvality pitnej vody u spotrebiteľa, ktoré je súčasťou špecializovaných úloh orgánov verejného zdravotníctva a štátny zdravotný dozor nad kvalitou pitnej vody. Monitoring kvality pitnej vody sa vykonáva v pravidelných časových intervaloch na miestach bežne dostupných verejnosti, pričom polovica odberových miest sa musí v priebehu roku obmieňať. Monitoring musí zahŕňať všetky časti verejného vodovodu. Vyšetrovanie vzoriek na základe štátneho zdravotného dozoru sa vykonáva cielene podľa aktuálnej hygienicko-epidemiologickej situácie. RÚVZ po zistení nevyhovujúcej kvality nariaďujú nápravné opatrenia (až po zákaz používania vody) na odstránenie zistených nedostatkov. Monitoring zahŕňa verejné vodovody a verejné studne, určené pre hromadné zásobovanie.
Pitná voda môže byť v prípade mikrobiologickej kontaminácie faktorom prenosu infekčných ochorení. Vodou sa môžu šíriť predovšetkým pôvodcovia črevných nákaz, najmä brušného týfusu, bakteriálnej dyzentérie, cholery, vírusovej hepatitídy A, enteroviróz, parazitárnych a iných ochorení. K najčastejšie šíreným ochoreniam v našich podmienkach, najmä u osôb žijúcich v prostredí s nižším hygienickým štandardom, patria bacilárna dyzentéria, infekčná žltačka, niektoré choroby prenosné zo zvierat a iné hnačkové ochorenia. Riziko vzniku ochorení sa zvyšuje najmä v čase povodní, záplav a v prípade porúch kanalizácie. Čo sa týka ochorení prenášaných vodou, za posledných 10 rokov bolo zaznamenaných 18 epidémií, kde faktorom prenosu bola voda. Celkovo ochorelo 626 osôb. V siedmich prípadoch epidémií bola faktorom prenosu voda z hromadného zásobovania, v desiatich epidémiách z nekontrolovaných zdrojov (horské studničky, potok, nezabezpečené individuálne zdroje). Jedna epidémia bola spôsobená zásobovaním zamestnancov pitnou vodou dovezenou v bareloch. Za posledné 4 roky sme zaznamenali iba 5 prípadov detskej dusičnanovej methemoglobiménie s 1 úmrtím. Zdrojom pitnej vody bola vlastná studňa.
Artézske studne
Vo väčšine obcí, kde sú funkčné artézske studne, je vybudovaný verejný vodovod a zabezpečené zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Pokiaľ sú takéto studne využívané verejnosťou ako jediný zdroj pitnej vody (ak v obci nie je zavedený verejných vodovod a ani iná studňa nie je využívaná na pitnú vodu) v takomto prípade ju regionálne úrady verejného zdravotníctva vykazujú ako „verejnú studňu“ a požiadavky na kvalitu jej vody sú rovnaké ako v prípade iných zdrojov. Artézske studne boli vybudované pred desiatkami rokov podľa vtedajších poznatkov a platných právnych predpisov a sú väčšinou nevhodne umiestnené bez možnosti vytýčenia minimálneho pásma ochrany zdroja.Keďže vzhľadom na ich nestabilnú kvality zvyčajne nebývajú jediným zdrojom pitnej vody, nie sú zahrnuté do pravidelného monitoringu a ich kvalita sa obyčajne overuje orientačne raz ročne. Aj napriek povinnosti vyplývajúcej z pokynov, vydaných RÚVZ v minulosti a snahe samosprávy označiť nevyhovujúce artézske studne ako zdroje s nevyhovujúcou kvalitou pitnej vody, sú tieto zdroje často ďalej využívané a označenia občanmi neustále poškodzované a strhávané.
Na začiatok stránky.
Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku