Obsah
Pitný režim
Voda predstavuje polovicu až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela a jej obsah sa mení v závislosti od veku. Približne 40 % tohto obsahu sa nachádza vo vnútri buniek a 60 % v mimo bunkovom priestore. Najviac ju obsahuje krv a miazga. Najvyšší obsah vody je v mozgu (až 90 %), najnižší v zuboch, kostiach a tukovom tkanive (cca. 10 %). Obézni ľudia majú tendenciu mať menší obsah vody v tele a tiež u starých ľudí jej obsah je podstatne nižší.
Dospelý človek za deň bežne príjme pitím tekutín a potravou približne dva litre vody, ktorá sa vstrebáva v črevách. Množstvo vody, ktoré potrebujeme dodať do organizmu u zdravých ľudí je regulované pocitom smädu. Starší ľudia vekom však strácajú pocit smädu, pijú málo a sú častejšie ohrození dehydratáciou. K tomuto množstvu treba ešte prirátať cca. 0.4 litra takzvanej „oxidačnej“, resp. metabolickej vody, ktorá vzniká v organizme ako produkt biologického spaľovania (oxidácie) sacharidov, tukov a bielkovín. Táto voda sa tvorí z atómov vodíka molekúl týchto látok a kyslíka ktorý sa dostáva do organizmu dýchaním zo vzduchu.
V súvislosti s príjmom a stratou vody v organizme je nevyhnutné si uvedomiť, že tento neustály proces je spojený s príjmom a stratou aj minerálnych látok. V pitnom režime musí byť preto zohľadnené udržovanie rovnováhy a pomeru zastúpenia jednotlivých minerálov. Pri odporúčaní konkrétnej prírodnej vody na pitie treba preto vychádzať z poznatkov o jej výživovej kvalite, resp. z objektívneho hodnotenia obsahu minerálnych látok a ich vzájomného pomeru.
Šport a ťažká telesná práca
Pre výkonných športovcov a ťažko fyzicky pracujúcich ľudí sú minerálne látky a stopové prvky veľmi dôležité, preto je potrebné zabezpečiť zvýšený príjem sodíka, chloridov, draslíka, horčíka, vápnika, železa, medi, mangánu fosforu, zinku, selénu, jódu. Pri veľkej telesnej námahe a pri vysokej teplote okolia (letné horúčavy) je potrebné straty elektrolytov a tekutín nahrádzať vhodnými nápojmi, medzi ktoré patria aj minerálne vody. Pri športe sa odporúča piť najmä hydrogénuhličitanové sodné a vápenato-horečnaté vody.
Gravidita
Obdobie gravidity zvyšuje potrebu predovšetkým vápnika, železa, jódu, horčíka a zinku. Pri vápniku je odporúčaná denná dávka zvýšená o 50 %, horčíka o 30 %, železa o 40 %, zinku o 40 % a jódu o 70 % oproti dávkam pre negravidné ženy. Potreba zvýšeného príjmu týchto látok trvá i v období dojčenia. V tomto období sú ideálne na pitie vody so zvýšeným obsahom horčíka, železa, fluoridov, zinku.
Dojčenský vek
Pri príprave stravy a pri pitnom režime nie je vhodné podávať minerálne vody, najmä tie, ktoré majú vyššiu celkovú mineralizáciu a obsahujú vyššie hodnoty sodíka. Je potrebné zhodnotiť i dostupnú pitnú vodu, najmä čo sa týka obsahu sodíka a dusičnanov. Najvhodnejšie je používanie balených dojčenských vôd.
Deti do 15. roku veku
K pitiu minerálnych vôd treba pristupovať individuálne, obmedziť dlhodobé podávanie minerálnych vôd s vyšším obsahom sodíka. Deti v tomto veku majú zvýšenú citlivosť na tento minerál, čo môže neskôr viesť k rozvoju hypertenzie. Pri krátkodobom pití minerálnych vôd a pri striedaní rôznych typov nie sú u zdravých detí zdravotné riziká. Zásadou v tomto veku je, aby minerálne vody neboli jediným zdrojom v pitnom režime.
Strata vody v organizme – potenie
Potenie je mimoriadne dôležitý mechanizmus na reguláciu teploty organizmu, ochrana pred prehriatím organizmu pri telesnej práci, niektorých ochoreniach spojených so zrýchlením metabolizmu, infekciách a pri vyššej teplote okolia. Pri teplote okolia 10 ºC sa asi 20 % prebytočného tepla z organizmu stráca potením, a pri teplote 30 ºC až 70 % prebytočného tepla. Maximálne straty vody potením môžu byť až 1,8 litra za hodinu. V l litri potu sa v priemere nachádza až 2,6 gramu NaCl. U dobre trénovaných osôb na teplo sú tieto straty nižšie – 1,7 gramu, ale u netrénovaných jedincov môžu byť straty až 4,5 gramu na liter potu.
MUDr. Janka Zálešáková
Na začiatok stránky.
Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku