Navigácia stránky
Autor: Jana Brožíková
Radí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd
Kupujete balenú, alebo dávate prednosť vode z vodovodu, ktorú vylepšujete filtrovaním? Opýtali sme sa odborníkov, aká je najlepšia pre vaše zdravie.
Filtračné zariadenia pracujú na rôznych princípoch. Pri kúpe podobného zariadenia treba mať k dispozícii informácie o kvalite vody, ktorú chcete upravovať.
Vo všeobecnosti však platí, že z hygienického hľadiska filtračné zariadenia nie sú vhodné ako konečný spôsob úpravy vody, pretože produkujú „demineralizovanú“ vodu, to znamená zbavenú prakticky všetkých minerálov, ktoré sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné. Takáto voda sa neodporúča na trvalú spotrebu a v žiadnom prípade nie je vhodná na prípravu stravy pre dojčatá.
V súčasnosti sú dostupné výsledky viacerých štúdií, ktoré potvrdili priaznivý vplyv pitia tvrdšej vody, čiže vody s vyšším obsahom vápnika a horčíka, na ľudský organizmus. Dlhodobé pitie výhradne mäkkej vody s nízkym obsahom vápnika a horčíka môže skôr predstavovať vážne zdravotné riziká a viesť k zvýšenému riziku vzniku viacerých vážnych chorôb, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, osteoporóza, neurologické ochorenia, preeklampsia u tehotných žien, cukrovka.
Pri vode z vodovodu je dôležité informovať sa u dodávateľa konkrétnej pitnej vody na obsah minerálnych látok, aby pri ich nízkej koncentrácii alebo nedostatku niektorých dôležitých prvkov bola možná ich náhrada.
Plastové obalové materiály vyrobené z polyetyléntereftalátu, čiže PET fľaše, sa na základe poznatkov, ktoré sú k dispozícii, nepovažujú za škodlivé. Do balených vôd sa z nich neuvoľňujú látky v takých množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí.
Legislatíva Európskej únie upravuje testovanie plastových obalových materiálov, pričom sa berie do úvahy typ potraviny, ktorá sa bude do nich baliť, a podmienky, za akých sa potravina skladuje. Na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí sa vždy vyberajú najprísnejšie podmienky testovania a postup testovania je záväzný pre všetky kontrolné laboratóriá.
Na základe dostupných informácií možno konštatovať, že PET fľaše pri správnom procese výroby, skladovania, distribúcie a používania spotrebiteľom nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie v súvislosti s látkami, ktoré by sa mohli uvoľňovať z PET fliaš. Treba si uvedomiť, že balené vody sa musia skladovať v čistých a dobre vetraných skladoch a pri preprave a skladovaní sa musia chrániť pred priamym slnečným žiarením, o čom sú spotrebitelia informovaní na etikete výrobku.
... polyetyléntere ftalát (PET) je v sú časnosti najrozšírenejším oba lom na rôzne typy vôd? Vyznačuje sa vynikajúcou tepelnou odolnosťou, rozmerovou stálosťou, mechanickou pevnosťou a dobrými elektroizolačnými vlastnosťami. Výborne odoláva olejom, je málo priepustný pre kyslík a oxid uhličitý.
Má vynikajúce bariérové vlastnosti proti zápachu, prípadne aromatickým látkam. Maximálna dlhodobá teplota použitia sa udáva v roz medzí od mínus 80 stupňov Cel zia do plus 130 stupňov Celzia.
Nie je voda ako voda. Základný rozdiel medzi pramenitou vodou a vodou z vodovodu je v ich pôvode. Pramenitá voda pochádza vždy z presne určeného, chráneného podzemného zdroja, ktorého stabilná kvalita a zloženie sú deklarované výrobcom vody na etikete. Najdôležitejší rozdiel je v tom, že balené minerálne a pramenité vody nemôžu byť chemicky upravované, pretože stálosť ich zloženia je daná a garantovaná samotným prostredím, v ktorom sa voda v podzemí vytvorila.
Voda z vodovodu, naopak, môže pochádzať aj z povrchového zdroja a musí byť chemicky upravená, keďže jej kvalitu môže negatívne ovplyvniť stav potrubia, cez ktoré musí prejsť. Treba však poznamenať, že takmer 86 percent vody na Slovensku pochádza z kvalitných podzemných zdrojov.
Rozhodujúcim pri výbere by mal byť hlavne obsah minerálnych látok, teda či chcete doplniť pitný režim konkrétnym druhom minerálnej vody bohatej na určitý druh minerálov, piť vodu s vyváženým obsahom minerálnych látok vhodnú na každodenné použitie alebo zabalenú pitnú vodu.
Sodík sa v rôznom množstve nachádza aj v minerálkach, čo závisí od druhu minerálnej vody. Hlavnou funkciou sodíka je regulovanie distribúcie telesných tekutín a acidobázickej rovnováhy – pH. Telo dospelého človeka obsahuje priemerne okolo 90 g sodíka, pričom polovica sa nachádza v krvi a ostatných telesných tekutinách, tretina v kostiach a zvyšok v bunkách organizmu. Priemerný príjem sodíka sa pohybuje od 2 do 6 g na deň. Zdravému dospelému jedincovi postačuje menej ako 0,5 g. Zvýšené požiadavky sú v období väčších strát, napríklad počas menštruácie, dojčenia alebo intenzívnejšieho potenia.
Nedostatok sodíka sa prejavuje smädom, pocitom únavy, neschopnosťou jasne myslieť, bolesťami hlavy, niekedy depresiami. Príznakom nedostatku sodíka sú tiež kŕče v lýtkach a prstoch nôh.
Nadmerný príjem sodíka môže viesť k hromadeniu tekutín v tele, opuchom, u náchylných jedincov k zvýšeniu krvného tlaku. Príjem sodíka by mali znížiť najmä ľudia trpiaci ochoreniami kardiovaskulárneho systému a obličiek. Do celkovej dennej spotreby by preto mali zaratúvať aj soli, ktoré vypijú v minerálnych vodách.
Optimálna minerálna voda by však nemala obsahovať viac než 200 mg sodíka v 1 litri. Vody s vyšším obsahom sodíka sú vhodné iba pri stavoch spojených so zvýšenými stratami tekutín a minerálov zvýšeným potením, napríklad pri namáhavej fyzickej práci, pri športovaní a pobyte v saune, ale i pri hnačkových ochoreniach
.
Radí Miloš Bubán, internista a gastroenterológ, Železničná nemocnica a poliklinika, Bratislava
V prírode sa oxid uhličitý vyskytuje vo väčšine minerálnych vôd a v malej koncentrácii je aj súčasťou vzduchu. Pre mnohých je pitie sýtených nápojov veľmi príjemné a lepšie im uhasia smäd ako nápoje nesýtené. Vedeckým bádaním sa jednoznačne nedokázala škodlivosť sýtených nápojov na organizmus, dokonca sa zistilo, že sýtené nápoje môžu spomaliť rast baktérií. Oxid uhličitý v nápojoch je teda zrejme akousi očistou, ktorá však škodí aj zdraviu prospešným baktériám.
Niekoho dráždi v hrdle a mnoho ľudí sa sýteným nápojom vyhýba z dôvodu „precitlivenosti na bublinky“.
V niektorých špecifických prípadoch je vhodné obmedziť pitie silno sýtených nápojov. Perlivú vodu by nemali piť dojčatá, lebo bublinky oxidu uhličitého v žalúdku by mohli podporiť vracanie s rizikom vdýchnutia vývratkov. Opatrnosť sa odporúča aj kardiakom, pretože oxid uhličitý v žalúdku môže nadvihnúť bránicu a tlačiť ju smerom k hrudi, čo môže zvýšiť tlak aj frekvenciu srdca. Silno sýtené nápoje nie sú vhodné ani u pacientov po operáciách tráviaceho ústrojenstva.
Obsah
Pravda o vode
Zdroj: Báječná žena, 20.08.2012Autor: Jana Brožíková
Dlhodobé pitie výhradne mäkkej vody môže viesť k zvýšenému riziku vzniku vážnych chorôb
Radí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd
Kupujete balenú, alebo dávate prednosť vode z vodovodu, ktorú vylepšujete filtrovaním? Opýtali sme sa odborníkov, aká je najlepšia pre vaše zdravie.
Čo urobia s vodou filtrovacie kanvice?
Filtračné zariadenia pracujú na rôznych princípoch. Pri kúpe podobného zariadenia treba mať k dispozícii informácie o kvalite vody, ktorú chcete upravovať.
Vo všeobecnosti však platí, že z hygienického hľadiska filtračné zariadenia nie sú vhodné ako konečný spôsob úpravy vody, pretože produkujú „demineralizovanú“ vodu, to znamená zbavenú prakticky všetkých minerálov, ktoré sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné. Takáto voda sa neodporúča na trvalú spotrebu a v žiadnom prípade nie je vhodná na prípravu stravy pre dojčatá.
V súčasnosti sú dostupné výsledky viacerých štúdií, ktoré potvrdili priaznivý vplyv pitia tvrdšej vody, čiže vody s vyšším obsahom vápnika a horčíka, na ľudský organizmus. Dlhodobé pitie výhradne mäkkej vody s nízkym obsahom vápnika a horčíka môže skôr predstavovať vážne zdravotné riziká a viesť k zvýšenému riziku vzniku viacerých vážnych chorôb, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, osteoporóza, neurologické ochorenia, preeklampsia u tehotných žien, cukrovka.
Pri vode z vodovodu je dôležité informovať sa u dodávateľa konkrétnej pitnej vody na obsah minerálnych látok, aby pri ich nízkej koncentrácii alebo nedostatku niektorých dôležitých prvkov bola možná ich náhrada.
Sú PET fľaše bezpečné?
Plastové obalové materiály vyrobené z polyetyléntereftalátu, čiže PET fľaše, sa na základe poznatkov, ktoré sú k dispozícii, nepovažujú za škodlivé. Do balených vôd sa z nich neuvoľňujú látky v takých množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí.
Legislatíva Európskej únie upravuje testovanie plastových obalových materiálov, pričom sa berie do úvahy typ potraviny, ktorá sa bude do nich baliť, a podmienky, za akých sa potravina skladuje. Na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí sa vždy vyberajú najprísnejšie podmienky testovania a postup testovania je záväzný pre všetky kontrolné laboratóriá.
Na základe dostupných informácií možno konštatovať, že PET fľaše pri správnom procese výroby, skladovania, distribúcie a používania spotrebiteľom nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie v súvislosti s látkami, ktoré by sa mohli uvoľňovať z PET fliaš. Treba si uvedomiť, že balené vody sa musia skladovať v čistých a dobre vetraných skladoch a pri preprave a skladovaní sa musia chrániť pred priamym slnečným žiarením, o čom sú spotrebitelia informovaní na etikete výrobku.
Viete, že...
... polyetyléntere ftalát (PET) je v sú časnosti najrozšírenejším oba lom na rôzne typy vôd? Vyznačuje sa vynikajúcou tepelnou odolnosťou, rozmerovou stálosťou, mechanickou pevnosťou a dobrými elektroizolačnými vlastnosťami. Výborne odoláva olejom, je málo priepustný pre kyslík a oxid uhličitý.
Má vynikajúce bariérové vlastnosti proti zápachu, prípadne aromatickým látkam. Maximálna dlhodobá teplota použitia sa udáva v roz medzí od mínus 80 stupňov Cel zia do plus 130 stupňov Celzia.
Oplatí sa kupovať pramenitú vodu?
Nie je voda ako voda. Základný rozdiel medzi pramenitou vodou a vodou z vodovodu je v ich pôvode. Pramenitá voda pochádza vždy z presne určeného, chráneného podzemného zdroja, ktorého stabilná kvalita a zloženie sú deklarované výrobcom vody na etikete. Najdôležitejší rozdiel je v tom, že balené minerálne a pramenité vody nemôžu byť chemicky upravované, pretože stálosť ich zloženia je daná a garantovaná samotným prostredím, v ktorom sa voda v podzemí vytvorila.
Voda z vodovodu, naopak, môže pochádzať aj z povrchového zdroja a musí byť chemicky upravená, keďže jej kvalitu môže negatívne ovplyvniť stav potrubia, cez ktoré musí prejsť. Treba však poznamenať, že takmer 86 percent vody na Slovensku pochádza z kvalitných podzemných zdrojov.
Rozhodujúcim pri výbere by mal byť hlavne obsah minerálnych látok, teda či chcete doplniť pitný režim konkrétnym druhom minerálnej vody bohatej na určitý druh minerálov, piť vodu s vyváženým obsahom minerálnych látok vhodnú na každodenné použitie alebo zabalenú pitnú vodu.
Koľko sodíka neškodí?
Sodík sa v rôznom množstve nachádza aj v minerálkach, čo závisí od druhu minerálnej vody. Hlavnou funkciou sodíka je regulovanie distribúcie telesných tekutín a acidobázickej rovnováhy – pH. Telo dospelého človeka obsahuje priemerne okolo 90 g sodíka, pričom polovica sa nachádza v krvi a ostatných telesných tekutinách, tretina v kostiach a zvyšok v bunkách organizmu. Priemerný príjem sodíka sa pohybuje od 2 do 6 g na deň. Zdravému dospelému jedincovi postačuje menej ako 0,5 g. Zvýšené požiadavky sú v období väčších strát, napríklad počas menštruácie, dojčenia alebo intenzívnejšieho potenia.
Nedostatok sodíka sa prejavuje smädom, pocitom únavy, neschopnosťou jasne myslieť, bolesťami hlavy, niekedy depresiami. Príznakom nedostatku sodíka sú tiež kŕče v lýtkach a prstoch nôh.
Nadmerný príjem sodíka môže viesť k hromadeniu tekutín v tele, opuchom, u náchylných jedincov k zvýšeniu krvného tlaku. Príjem sodíka by mali znížiť najmä ľudia trpiaci ochoreniami kardiovaskulárneho systému a obličiek. Do celkovej dennej spotreby by preto mali zaratúvať aj soli, ktoré vypijú v minerálnych vodách.
Optimálna minerálna voda by však nemala obsahovať viac než 200 mg sodíka v 1 litri. Vody s vyšším obsahom sodíka sú vhodné iba pri stavoch spojených so zvýšenými stratami tekutín a minerálov zvýšeným potením, napríklad pri namáhavej fyzickej práci, pri športovaní a pobyte v saune, ale i pri hnačkových ochoreniach
.
Radí Miloš Bubán, internista a gastroenterológ, Železničná nemocnica a poliklinika, Bratislava
Perlivá či neperlivá?
V prírode sa oxid uhličitý vyskytuje vo väčšine minerálnych vôd a v malej koncentrácii je aj súčasťou vzduchu. Pre mnohých je pitie sýtených nápojov veľmi príjemné a lepšie im uhasia smäd ako nápoje nesýtené. Vedeckým bádaním sa jednoznačne nedokázala škodlivosť sýtených nápojov na organizmus, dokonca sa zistilo, že sýtené nápoje môžu spomaliť rast baktérií. Oxid uhličitý v nápojoch je teda zrejme akousi očistou, ktorá však škodí aj zdraviu prospešným baktériám.
Niekoho dráždi v hrdle a mnoho ľudí sa sýteným nápojom vyhýba z dôvodu „precitlivenosti na bublinky“.
V niektorých špecifických prípadoch je vhodné obmedziť pitie silno sýtených nápojov. Perlivú vodu by nemali piť dojčatá, lebo bublinky oxidu uhličitého v žalúdku by mohli podporiť vracanie s rizikom vdýchnutia vývratkov. Opatrnosť sa odporúča aj kardiakom, pretože oxid uhličitý v žalúdku môže nadvihnúť bránicu a tlačiť ju smerom k hrudi, čo môže zvýšiť tlak aj frekvenciu srdca. Silno sýtené nápoje nie sú vhodné ani u pacientov po operáciách tráviaceho ústrojenstva.
Na začiatok stránky.
Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku